Prečo sa zlato a striebro začali využívať na výrobu mincí?
Najjednoduchšiu odpoveď na túto otázku nám dáva samotná Periodická sústava chemických prvkov.
Postupne budeme vyškrtávať z Periodickej sústavy chemických prvkov tie, ktoré nie sú vhodné svojimi vlastnosťami na výrobu mincí. Ako prvé vyškrtneme všetky plyny. Každému je jasné, že z hélia, alebo dusíka mince nevyrobíme.
Teraz vylúčime prvky rozpustné vo vode a prvky, ktoré reagujú zo vzduchom. Či už pri styku so vzduchom korodujú, alebo vzplanú. Ani jeden z týchto prvkov nie je teda ideálne vhodný na výrobu mincí, ktoré nosíme vo vreckách.
Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na všetky rádioaktívne prvky. Tie by nás skôr či neskôr zabili. V tabuľke tak škrtneme ďalších 45 chemických prvkov.
Zostáva nám teda 5 vzácnych kovov. Zlato, striebro, platina, ródium a paládium. Paládium a ródium boli objavené až v 18. storočí. Platina sa rozpúšťa až pri teplote okolo 3000 °C. Taká teplota bola pre prvé taviace pece nedosiahnuteľná. Ostáva nám teda zlato a striebro. Práve tieto dva vzácne kovy si ľudia zvolili za prostriedok výmeny.
